Matej Sýkora
Fotoreportáž z Pohody: detaily
Po dvoch pokusoch o chronologické turistické popísanie zážitkov z tohtoročnej Pohody pripájam aj tretí, viac alternatívny: niekoľko fotiek detailov zachytených fotoobjektívom.
Človek. Aspoň sa snažím.Občas trochu stručný a chladný,inokedy zas obšírnejší a citlivý.FacebookLinkedIn Zoznam autorových rubrík: Občianske združenie BERKAT, Potrebujeme (r)evolúciu?, Život (je krásny), Svet ľudí sa nás týka, Na Slovensku je to tak..., Adjumani, Uganda, Írsko, Dublin, Londýn, Veľká Británia, Randers, Dánsko, New York, USA, Triedenie odpadu, Business, Užitočné, Festival Jeden svet, Festival Pohoda, SOS Povodne 2010, STOP ZLU, Energia naša každodenná, Každý iný - všetci rovní, Aktualizované z archívu
Po dvoch pokusoch o chronologické turistické popísanie zážitkov z tohtoročnej Pohody pripájam aj tretí, viac alternatívny: niekoľko fotiek detailov zachytených fotoobjektívom.
V prvej časti fotoreportáže sa nám rozbiehal festivalový piatok aj doplnkovými aktivitami či umením starých dverí. Každoročne má v rámci programu zachránia diskusie či divadlo, len na hudobných koncertoch by som to nevydržal.
Moja tradičná fotoreportáž z festivalu Pohoda mi pomáha cez archív blogu identifikovať, že tento rok to bol môj 6. ročník. Opäť sa podelím len o niekoľko komentovaných fotiek, napadla ma asi len jedna hlboká myšlienka.
Po čase sa dostávam k druhému výberu fotiek z Pohody. K opomenutému pestrému programu festivalu dopĺňam, že zachytené nie sú napríklad diskusie v stane Dobrá krajina s Bielymi vranami či spolupracovníkmi kandidáta na prezidenta Andreja Kisku, gitarová improvizácia Putan Club uprostred publika a mnohé ďalšie... Nehovoriac o programe, na ktorý som sa vôbec nedostal.
Po pár rokoch som bol opäť na festivale Pohoda. Pri prezeraní fotiek v pohodlí domova som si uvedomil, aký úžasne multivšetko program Pohoda ponúka! A to nasledujúce fotky nezahŕňajú napríklad koncerty Kraftwerku či Mariána Vargu a takisto hlavných headlinerov (asi hlavne preto, že ich zvyčajne nepoznám a na koncerty málokedy idem - a je to vonku).
Diskusie - "intelektuálska časť Pohody" akoby to niekto nazval, má tiež čosi do seba. Pohoda je multižánrový festival. A súhlasím s tými, čo poukazujú na to, že Pohoda je aj politicky angažovaná. Ale na tom nie je nič zlé, práve naopak. Je úplne legitímne, že organizátori sa snažia prezentovať veci, o ktorých si myslia, že sú správne a zaujímavé do diskusie.
Ak vydržíte do konca, v tomto blogu vás čaká 26 fotiek z piatku festivalu Pohoda v Trenčíne aj s mojim krátkym komentárom. Fotiek je pomerne veľa. Mal som však zhruba 50, ku ktorým by sa dalo niečo povedať. Pohoda je intenzívna - obzvlášť ak celý deň chodíte z jedného stanu / scény na druhú a naspäť. Pridal som aj odkazy na časti programu. Sprostredkovať zážitok vám môžu aj filmy z predchádzajúcich ročníkov na stránke Pohody a rôzne videá z MeeToo.
Od letného festivalu Pohoda uplynulo už niekoľko mesiacov. Čas preveril spomienky, ale nakoniec mi všetky už dávno pripravené fotky prišli aspoň trochu povedomé...
Zopár fotiek nenápadných a nedôležitých detailov z nedávneho festivalu Pohoda. Najlepšie by snáď boli bez komentára - vrátane Mariána Hossu v publiku (to je bomba, čo?) a štýlovej tenisky Jany Kirschner.
Nepatrím medzi radikálnych obdivovateľov Pohody. A názor, že sa jedná o akési "lepšie Slovensko" mi príde ako scestný. Nepochybne to však je výnimočný festival, ktorý rok čo rok teší tisíce ľudí... Medzi nimi aj mňa.
Po spomienkach do (ne)pohody, čo by mali byť akože fotky hviezd, prišli na rad (ne)podstatné detaily a teraz - v neposlednom rade - aj fotky "obyčajných" ľudí... Návštevníkov, ktorí sa prišli zabaviť či "kultúrne povzniesť" - alebo aj oboje naraz. ;-)
Predvčerom som si zaspomínal na tie chvíle z tohtoročnej Pohody, ktoré mi prídu ako užitočné na spomínanie aj do (ne)pohody. Tentokrát som síce tiež dostal chuť na "pohľad fotoobjektívom" (klišé ako má byť!), ale trochu inak - cez viac či menej nepodstatné detaily. Aj vám však niekedy udrú do očí?
Za moje najkrajšie zážitky z tohtoročnej Pohody - v ľubovoľnom poradí – som vďačný Orchestru SND a Maďarskej štátnej opery, rockovej legende Patti Smith (ktorú som predtým nepoznal), španielskej "ZUŠ-ke" Percujove a kanadskej kapele The Burning Hell (alebo The Burning Heaven?)… A predovšetkým Mišovi!
... Takto sme sa rozlúčili s jedným sympatickým chlapíkom na festivale Pohoda. Neviem, či mám písať všetky spisovné i nespisovné prívlastky tohto festivalu, naj(lepšie) to však vystihli v Sme – niektorí čitatelia (žeby hlavne organizátori ostatných festivalov?) sa pozastavovali nad tým, prečo sa o Pohode tak veľa píše. Odpoveď je jasná: Pohoda má naj(viac) naj zo všetkých festivalov na Slovensku, a pomaly aj v strednej Európe (snáď okrem Szigetu) a dovolím si povedať, že sa postupnou a prirodzenou cestou prepracuje aj ďalej... ;-) Ja už ale ďalej nebudem o pohode na Pohode meditovať – chcem sa podeliť o moje dojmy resp. pohľady cez hľadáčik foťáku - idem sa pokúsiť o „nejakú“ fotoreportáž...