Tóóóóľko veľa... (odpadu)

Autor: Matej Sýkora | 20.1.2007 o 14:15 | (upravené 29.1.2012 o 13:17) Karma článku: 4,53 | Prečítané:  2435x

Ako som už kedysi dávno písal, v našej domácnosti sa vytriedi "celkom dosť" odpadu. A samozrejme, že netriedime pre samotné triedenie, ale snažíme sa plus mínus dodržiavať ekologický rebríček, ktorého podstatou je, že odpad máme v prvom rade minimalizovať, veci pred tým, ako sa stanú odpadom opätovne používať a až keď to nejde inak, máme vzniknutý odpad recyklovať a kompostovať...

Teraz by som však chcel stručne (aj keď nakoniec to vyzerá tak, že tento zámer mi nevyšiel ;-), aj s pomocou fotiek, popísať množstvo vyseparovaného odpadu, ktorý vyzbiera naša štvorčlenná rodina za približne dva mesiace.

Najprv by som však dodal ešte niekoľko suchých, ale vlastne aj zaujímavých (alebo skôr zarážajúcich?) faktov, ktoré sa týkajú zdanlivo nesúvisiacich pojmov - Vianoc a odpadu... (Aj keď už to nie je také aktuálne.)
• Na Vianoce sa vytvorí o cca 20% viac odpadu ako počas iných období.
• Štúdia Austrálskeho fondu ochrany prírody vypočítala minulý rok ekologický dopad darčekov. Na každý utratený austrálsky dolár (21 Sk) za oblečenie pripadalo 20 litrov vody a plocha 3,4 m2 zeme vo výrobnom procese. A každá krabica čokolády v hodnote 30 austrálskych dolárov (630 Sk) spotrebuje 20 kg prírodných materiálov a 940 litrov vody. (!)
• Živý stromček zasadený v kvetináči je možné na jar opäť zasadiť do prírody. Výroba umelého stromčeka poznamenáva životné prostredie natoľko, že keby sa stromček dedil po 10 generácii, stále nebude ekologickým.

A teraz sa pokúsim vyjadriť, "čo a koľko" sme vlastne vyseparovali. (Idem po poradí podľa toho, aké percento z celkovej hmotnosti tvorí daný druh odpadu v priemernej odpadovej nádobe.)

 

BIOLOGICKY ROZLOŽITEĽNÝ ODPAD

Pomerne jasné prvenstvo so 45%, čiže takmer s polovicou (!), drží biologický rozložiteľný odpad, skrátene bioodpad. Tragédia tohto odpadu spočíva v tom, že bez zásahov človeka by sa tento odpad skôr či neskôr v prírode rozložil bez toho, aby spôsobil akékoľvek znečistenie. Lenže väčšinou sa "recyklovanie" tohto druhu odpadu rieši tak, že sa spolu s ostatným komunálnym odpadom vyvezie na skládku, kde sa aj tento vlastne "neškodný" odpad znehodnotí (namiesto toho aby sa zhodnotil na komposte) a jeho recyklácia (kompostovanie) už prakticky nie je možné. Navyše dosť výrazne (negatívne) vplýva aj na ostatné druhy odpadu, ktoré sú na skládke... (A pritom je to také jednoduché...)

Tóóóóľko veľa... II

Ako vidíte na obrázku, my používame "normálne" v kuchyni na skladovanie a zhromažďovanie bioodpadu malú misku, ktorú väčšinou stačí odniesť až keď sa naplní na "náš" kompost...

Tóóóóľko veľa... II

... A na ňom je skutočne všeličo. Všeobecne do bioodpadu patria zbytky ovocia, zeleniny, starý chlieb, bezmäsité zbytky jedla, papierové vrecko znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom, použitá papierová vreckovka a servítok, škrupinka z orecha, kvety, tráva, lístie, drobnučké konáre, mladá burina, piliny a hobliny, vata, drevný popol, vlasy, chlpy, šupky zo zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, trus malých zvierat, nalámané záhradné odpady a v malom množstve aj drevitá vlna, triesky, piliny, hnedá lepenka, novinový papier a pod. (Toto je viac-menej odborné vymenovanie, ktoré som dal dokopy za dlhší čas a z viacerých zdrojov. Pre rozsah článku neuvádzam sporné veci, resp. tie ktoré do bioodpadu nepatria.)

Tóóóóľko veľa... II

Na tomto obrázku je vidno (aj) popol, ale aj "veci" zo záhrady (napr. listy z jahôd), ktoré sa po skompostovaní môžu ako kvalitné hnojivo opäť vrátiť na záhradu (to je zároveň aj pomerne prosté využitie recyklovaného bioodpadu).

Tóóóóľko veľa... II

Na štvrtom obrázku sa skrýva "listovisko" (ako Milan Lasica hovorí v jednej divadelnej hre: "Mňa naozaj nenapadá... blbší názov."). Čiže nejaké miesto, stačí ak je ohraničené obyčajným pletivom (toto konkrétne niekto vyhodil do potoka za naším domom ;-), na ktorom sa zhromažďujú listy a pod. Dôvod je prostý – veľký objem. (Aj keď už o bioodpade píšem takto veľa, dalo by sa ešte viac - správne zásady kompostovania atď. Dúfam, že pri ostatných druhoch odpadu už budem stručnejší.)

 

PAPIER

20% hmotnosti odpadu tvorí papier. Ten je vo všeobecnosti dobre recyklovateľný a je plus mínus jasné, čo k papieru patrí (noviny, časopisy, zošity, knihy, listy, kancelársky papier, papierové sáčky, lepenka, krabice z tvrdého papiera, kartón, obálka, leták, zošit, výkres, noviny, katalóg, telefónny zoznam, plagát, lístky, pohľadnica, zakladač, baliaci a krepový papier, papierový obal a vrecko, krabička, počítačový papier a pod.).

Tóóóóľko veľa... II

Ako je vidno na fotke, papier zbierame do papierových krabíc, takže sa "v deň D a čas Č" môže všetko pekne spolu odovzdať do zberných surovín a neskôr zrecyklovať. (Praktický tip: nákup vo veľkých super- a hypermarketoch si môžete bez akýchkoľvek obmedzení dať aj do papierových krabíc namiesto tašiek. Krabíc je vo všetkých takýchto marketoch neúrekom... A krabice potom môžete využiť vlastne ako "spolurecyklovateľný" obal s obsahom).

Už len dodám, že zbierame netriedený papier (takže spolu aj s kartónom) a množstvo na fotke je zhruba 25 kg.

Pozn.: napriek rôznym predsudkom, sa práve z recyklovaného papiera vyrábajú najkvalitnejšie výrobky (napr. v Tento Žilina). A hlavne, najekologickejšie... Spotreba papiera neustále rastie a SR dováža odpadový papier. (!)

 

SKLO

Po papieri nasleduje v pomere hmotnosti s 12% sklo, ktoré je tiež dobre recyklovateľné, ale my konkrétne sme nemali také množstvo vytriedeného skla, aby ho malo zmysel fotiť. (Medzi rečou - sklo v prírode odoláva až niekoľko tisíc rokov!)

 

PLASTY (7% z celkovej hmotnosti odpadu)

Plasty ako odpad sú dosť problematické (a to nehovorím o tom, že sa prakticky všetky vyrábajú z ropy) – mnohé látky obsiahnuté v plastoch sú totiž (veľmi) jedovaté pre životné prostredie (špeciálne pri horení napr. aj v spaľovniach odpadu) a plasty majú napriek pomerne malej hmotnosti veľký objem.

Tóóóóľko veľa... II

Aj na obrázku je vidno "našich" 5 plných vriec plastov, ktoré majú však len cca 15 kg. Slovíčko "plných" som schválne spomenul, aby som mohol dodať, že plasty je práve kvôli veľkému objemu lepšie aspoň čiastočne stlačiť (aj keď len primitívne).

Tóóóóľko veľa... II

A ako je vidno na tomto obrázku, stlačením deviatich "bežne naplnených" vriec na päť "plných" vriec som ušetril... ťuk, ťuk, píp, píp (to je kalkulačka ;-) 4 vrecia, čiže takmer polovicu. A to je vzhľadom na (nielen finančné, ale aj ekologické) náklady spojené s prepravou dosť významné. (Snáď o takých veciach, že treba stláčať plastové fľaše písať netreba…)

 

TEXTIL

Podľa hmotnosti ďalej nasleduje textil (4%), ktorý je však recyklovateľný len v obmedzenej miere a napríklad my ho doma netriedime... Aj keď vlastne takýto odpad prakticky ani neprodukujeme.

 

KOVY

Približne rovnakú hmotnosť z odpadu ako textil tvoria aj kovy (ale sú dobre recyklovateľné). Medzi kovy patria konzervy, oceľové plechovky od nápojov, kovové vrchnáky z fliaš a pohárov, kovové tuby od pást, kovové súčiastky, drôty a káble, starý riad, obaly zo sprayov, kovový šrot, oceľ, farebné kovy, hliníkové víčko, hliníkový obal, kovové víčko, alobal, nápojová plechovka, konzerva, vrchnáčik od fľaše, klinec, drôt (bez bužírky), sponka, spinka, špendlík, rúrka, starý kľúč, zámok, ventil a pod.

Tóóóóľko veľa... II

Pri kovoch zase pomerne malý objem má veľkú hmotnosť. My sme vyzbierali "len" jednu "banánovú krabicu", ale hmotnosť je, ako aj pri plastoch, približne 15 kg. A to navyše, ako vidíte, plechovky nestláčame, pretože objem na prevoz do zberných surovín nie je taký veľký a v zberných surovinách tento druh odpadu aj tak lisujú, takže by to bolo neefektívne...

Pozn.: kovy sú dosť drahým artiklom a niekedy sa môžu triediť ešte na konkrétne druhy (napr. meď). My doma triedime zvlášť hliník (nie je na fotke), ktorého sme za dva mesiace vytriedili za jednu igelitovú tašku (približne 2 kg), čo nie je zanedbateľné.

 

"EKOPAKY"

Najskôr je dobré ujasniť si názov. Aj preto som dal ekopaky v úvodzovkách. Totiž ekopaky je skôr taký "slangový" výraz, ktorý sa udomácnil napr. u nás na škole. Presnejšie sú tetrapaky, ale úplne presné sú "viacvrstvové tepelne upravované obaly". ;-) Medzi ne patria viacvrstvové kartónové (krabicové) obaly od mlieka, smotany a iných mliečnych výrobkov, ovocných štiav a džúsov, vína, avivážnych prostriedkov a pod. Dôležité je, že recykláciou je z nich možné vyrábať opäť plnohodnotné výrobky.

Tóóóóľko veľa... II

Z celkového množstva síce tvoria tetrapaky pomerne malú časť, ale napriek tomu je toto jedno vrece, aj keď je to "len" 8 kg, neporovnateľne lepšie vytriediť a recyklovať ako dať na skládku alebo v tom najhoršom prípade, vyhodiť niekde do prírody (trošku prehnaný príklad).

 

Na záver už len dodám podiel hmotnosti odpadov, ktoré som nespomínal z celkového množstva... 4% tvorí anorganický odpad, ktorý je dobre recyklovateľný. 3% drevo, guma, koža, ktoré sú však recyklovateľné len v obmedzenej miere (záleží od konkrétnej úpravy). A najviac nebezpečné je to "posledné" 1% nebezpečného odpadu, ktorý je samozrejme recyklovateľný len ťažko, ale existujú možnosti spracovania tak, aby sa tá prvá časť pomenovania - "nebezpečný" - neprejavila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: V Česku vedie Babiš, piráti predbehli extrémistov

Česi rozhodli o smerovaní krajiny, voľby vyhralo s veľkým náskokom hnutie ANO.

SVET

Deň, keď padla aj Praha

Je zbytočné hovoriť o porážkach jednotlivých strán. V českých voľbách prehralo Česko.

PLUS

Vraj sme ich milo prekvapili. Cudzinci berú Slovensko ako školu života

Študenti sa pripravovali na kultúrny šok.


Už ste čítali?