reklama

Neexistuje zlé počasie, iba zlý spôsob oblečenia

Na hraniciach sa vo vetre trepocú vlajky severských štátov. Vstupujete do krajiny, ktorá je monarchiou bez revolúcií už viac ako 1000 rokov. V diaľke sa elegantne točia veterné mlyny, prípadne práve prechádza nadrozmerná kolóna kamiónov prevážajúca celý „vrtuľový park“. Tolerantným obyvateľom krajiny rozprávok Hansa Christiana Andersena ani zďaleka nevadí nie moc príjemné počasie. Vitajte v Dánsku!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Rozlohou je to krajinapribližne ako Slovensko, hoci pôsobí rozľahlejšie. A má to celkomlogické vysvetlenie – Slovensko je členité, hornaté, zatiaľ čo keď máte40 000 km2 roviny... Ale to je predsa len trošku zveličené, stačí prejsťniekoľko kilometrov na bicykli a zistíte, že s tou rovinou to nie jeaž také jednoduché - aj 50-metrové prevýšenie je predsa prevýšenie!

Dánske kráľovstvotvorí Jutský poloostrov s jedinou kratučkou suchozemskou hranicou, Grónsko (ak by sarozloha prirátala v štatistikách k Dánsku, tak by to bola 13. najväčšiakrajina sveta), Faerské ostrovy plus ďalších 406 ostrovov, vrátane Zealandu s Kodaňouči Roskilde a Funenu s Odense – tieto sú prepojené diaľničnýmimostami s pevninou. Mimochodom, len okolo 80 dánskych ostrovov je obývaných a žiadnemiesto v Dánsku nie je vzdialené viac ako 52 km od mora.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Samozrejme (aj) s blízkosťoumora súvisí spomínané počasie - január a február ako najchladnejšiemesiace s priemernou teplotou okolo 0°C, najteplejší august s 15,7°C. Dosťčasto prší a takmer stále je pod mrakom. Údajne to však nebolo až takdávno, čo aj tu bývali zasnežené zimy. Žeby globálne otepľovanie?

The capital & the countryside

Neverili by ste,ale jeden problém je typický asi pre všetky krajiny „našej“ veľkosti (predsa len,niečo takéto máme aj na Slovensku) - nepísané rozdelenie na „capital“ (hlavnémesto) a „countryside” (vidiek), na ktorom si konkrétne v Dánsku obyvatelia Kodanedosť potrpia. A slovíčko „vidiek“ má trošku pejoratívny nádych. Koniec-koncov, priamo vKodani býva asi 1,5 z celkových 5,5 milióna obyvateľov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak, čo sa týkaobyvateľstva, náboženstva či jazyka, je Dánsko takmer homogénna krajina. O toviac stojí za povšimnutie, ako sa Dáni dokázali prispôsobiť (nazvime to)globalizácii a stali sa jednou z najtolerantnejších anajotvorenejších krajín sveta. Potom sa vám stane, že maličká černoška sa predstavíperfektnou dánštinou ako obyvateľka Dánska.

170 metrov nad morom

Prichádza čas natradičné vtipkovanie – aký je najvyšší bod Dánska? A neuveríte, aleodpoveď nie je taká jednoduchá! Pri povrchnom pohľade by to mal byť Yding Skovhoj(172,54 m.n.m), lenže keď sa nezaráta umelá „navážka“ z doby bronzovej, zostane„mu“ len 170,77, čo je o celých 9 centimetrov nižšie ako má Molehoj (170,86). Neviem z akého dôvodu však Dáni považujú za najvyšší, ehm,končiar Ejer Bavnehoj so 170,68 metra. Niektorí však tvrdia, že meria až 170,72(skeptici dodajú, že tam dosypali piesok), takže aby sme boli politicky korektní,čo je v Dánsku veľmi dôležité, tak Ejer Bavnehoj meria 170,70 m.n.m. a rovnako „najvyššie“ sú všetky tri spomínané miesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Záchranná sieť alá trampolína

Sociálna sieť je typickýfenomén pre Dánsko a vlastne všetky severské krajiny so svojimi sociálnymi(aj oni sami hovoria, že až socialistickými) štátmi. Keď si však pozriemevšetky možné štatistiky, zistíme, že to sú najbohatšie krajiny sveta s najlepšoukvalitou života. Pre ilustráciu - hoci to zďaleka nie je len o peniazoch – Dáni zarábajú vo svojich dánskych korunách o dosťviac ako Slováci v tých slovenských. A takmer všetko, snáď okremubytovania, sa pohybuje v podobných cenových reláciách ako u nás. (Dôležitápoznámka: 1 dánska koruna = 4 slovenské.)

No ale späť k záchrannejsieti - keď vám budú Dáni hrdo ukazovať srandovný obrázok so skáčucimi ľuďmi natrampolíne, nezabudnite, že to nie trampolína, ale dánska sociálna sieť, ktoráúdajne každého v prípade núdze zachytí. Sú na to patrične pyšní... A vlastneprečo nie, keď to funguje?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koniec srandy –druhou stranou deravej dánskej mince (mince v hodnote 1, 2 a 5 korúnmajú v strede dierku) sú dane. DPH je, zdá sa mi, niečo cez 20%. Nič výnimočné, ale potomtu je progresívna daň z príjmov - 40 až 68%! (A veľký problém - príjmovéskupiny, ktoré by mali platiť vyššie sadzby sa, nečudo, začali sťahovať dodaňových rajov.)

Okrem sociálnejsiete, je pre Dánov typické vytváranie rôznych hesiel a hodnôtspoločností, ktoré sa potom - navonok aj dovnútra - hrdo prezentujú. Jedno heslo znieskoro ako to z Francúzskej revolúcie – equality (rovnosť), liberty(sloboda) a hygge [hugge] (neprekladá sa, ale znamená to niečo ako užívaniesi života).

Nudný blahobyt

Z bezstarostnostia blahobytu sa stáva nuda a spôsobuje až príliš pohodlný a bezstarostný život. Takýje môj pocit a zdá sa mi to veľmi podobné situácii strednej vrstvy v USA.Nemyslím si, že by to bolo o závisti, len nechápem, prečo potom ľudia nadruhom konci sveta zomierajú od hladu.

Na druhú stranu,Dánsko nemá bohaté ložiská nerastných surovín, nie je to žiadny turistický raj,podnebie nie je moc pohostinné... Ale 62% rozlohy krajiny je obhospodarovaných -najviac v Európe - a Dánsko má, podobne ako ostatné severské štáty, najväčšiu efektivitu práce na svete. Tam niekde bude ten „pes“ zakopaný. (To, že vôbec nevyzerá, že by tu niekto tvrdo pracoval je ďalšia vec.)

Súčasťou „nudy“ sú aj dve veci, ktoré mi neuveriteľne vadia – fajčenie cigariet, pričom v Dánsku fajčísnáď viac ľudí ako u nás a pitie alkoholu (jasné, v tom na nás nemajú). Špičkou ľadovca sú nájazdy do Nemecka kvôli lacnému alkoholu.Bez urážky, ale to je čistá ľudská hlúposť! A ktovie, či spolu s ďalšími„výdobytkami“ modernej spoločnosti, to nie je cesta k úpadku... (Podobne ako u nás.)

Kráľovská rodina, premiér a politika

Základný systémštátu funguje viac-menej podobne ako na Slovensku, akurát kráľovská rodinareprezentuje krajinu o niečo dôstojnejšie ako náš prezident (dobre som sapobavil pri tomto porovnaní), ale čo je odlišné a dôležité – sudcovia nie súvyberaní parlamentom a následne prezidentom, ale oveľa nezávislejšie hlasovanímostatných sudcov. Možno sa to sem nehodí, ale predsa súdnictvo a vymožiteľnosťpráva je základnou podmienkou fungujúceho štátu!

Nie som si istý,či mi uveríte, ale už som stretol aj dánskeho premiéra. Prišiel k nám doškoly na Volkswagene. Žiadne majáky, žiadny veľký rozruch, oblečené viac-menejneformálne košele... Ách jaj. (Schválili si slovenskí poslanci právoprednostnej jazdy?)

Údajne, keď užneviete o čom sa máte s Dánmi baviť, vďačnou témou je kráľovskárodina, ktorá je inak veľmi obľúbená, zvlášť súčasná kráľovná Margaret II.Celkovo v dánskej spoločnosti silno rezonuje niekoľko problémov, ktoré súprepojené s politikou. Napríklad štatút Faerských ostrovov so značnoumierou nezávislosti a zároveň značnou mierou čerpania prostriedkov z dánskehoštátneho rozpočtu.

Ústava a s ňousúvisiace ľudské práva sú v Dánsku skutočne nezrušiteľné, nezadateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné, ako sa učí na slovenskýchškolách. Myslím, že nie je nutné pripomínať príklady evidentného negovania ľudskýchpráv a Ústavy na Slovensku, stačí si spomenúť na nechutnú fotku z knihydejepisu, na ktorej „otcovia národa“ Mečiar a Gašparovič 1.9.1992podpisujú Ústavu SR. Ale nie o tom som chcel – totiž, veľkú debatu o právacha slobodách v Dánsku vyvolala kauza karikatúr proroka Mohameda.

Otázky vo vzťahuk EÚ sú samostatnou kapitolou. Je to veľká téma a skôr bysom povedal, že Dáni sú euroskeptici. Nejde len to, že Slovensko bude mať Euroskôr ako Dánsko, skôr o niečo ako „my si svoje práva nedáme zobrať“. Zdôrazňujú, že v Ústave je zakotvená povinnosť uskutočniť referendum v otázkachpresunu právomoci na subjekt mimo štátu a keď by sa tak nestalo, poslanciby boli súdení... Opäť si nemôžem pomôcť, ale pri pomyslení na tých slovenských,ma to neskutočne irituje.

Ekológia a angličtina

Dáni sa označujúako environmentálne zodpovedný národ. Určite je to lepšie ako u nás,ale čakal som niečo viac. Videl som „festové“ holoruby v tej troche lesa, čomajú... A to, že za igelitky sa v supermarketoch platí, by mala byťsamozrejmosť. (Som prekvapený, koľko ľudí si ich napriek pomerne vysokej cenekupuje!)

Na môj vkus Dáni ažneuveriteľne veľa používajú autá. (Opäť paralela s USA, až na to, že v Dánskufunguje hromadná doprava oveľa lepšie.) Dokonca pred školami (!) sú každé ránopreplnené parkoviská... Predajní áut je veľa, ceny sú nižšie ako u nás a nadesiatkach benzínových púmp sa odohráva zaujímavý konkurenčný boj doslova zminúty na minútu.

To trošku prekrýva výborný dojem z toho, ako veľa ľudíchodí na bicykli. Podmienky sú vynikajúce (samostatné cestičky vrátanemimoúrovňových križovatiek), navyše vodiči viac-ako-rešpektujú cyklistov... (Vodiči pozor,pri odbáčaní vpravo dávate prednosť prípadným cyklistom!)

Anglické filmy aseriály zostávajú v dánskych televíziách v pôvodnom znení, len sapridávajú dánske titulky. (Čím sa potom živia herci?) Myslím, že to je dobrámotivácia a spôsob mimovoľného učenia sa angličtiny. Tomu aj zodpovedá vysokáúroveň jej znalosti - na úradoch a v obchodoch, kde sompotreboval niečo vybaviť alebo kúpiť - vedeli po anglicky celkom dobre.

Celkovo Dánskopôsobí ako krajina úplne bez stresu. Ktovie, či v tej nezrozumiteľnejdánštine majú vôbec pre toto „čarovné-slovíčko-dneška“ ekvivalent. A keby niečo,viezol som sa tu s „lady driver“ (šoférkou, ale elegantnejšie povedané)autobusu! V Dánsku nič nie je nemožné...

Matej Sýkora

Matej Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  160
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu