Prvýkrát sme zažili exkluzívne americké bumper-to-bumperdriving („šoférovanie od náraznika k nárazniku“) a, čuduj sa svete,sporiadanú zápchu - nikto nebol nervózny, všetci pomaličky postupovali vpred. Môžeto trvať aj hodiny... Môže sa pritrafiť niekoľkokrát za deň... Ale oni siuž zvykli, nemali na výber.
Ako koniec-koncov všade v Spojených štátoch, ajv New Yorku stretnete veľa bežcov – pupkatých, čo (zatiaľ) len prešľapujúz nohy na nohu, „normálnych“ rekreačných, aj tých vyšportovanýchpoloprofíkov – týchto všetkých, ktorí sú jedinečnou súčasťou fantastickýchvšeľudových (akokoľvek to znie) „newyorských a bostonských maratónov“. Čoje pozoruhodné, behá aj dosťveľa, vlastne veľmi veľa, mladých ľudí... Skrátka, idú si zabehnúť.
Cez skonštatovanie Moldavca Ivana, že „toto auto“, ukazujúc na mohutný Land Rover, je u nichdoma veľmi populárne (kde?), sa dostávame naspäť do New Yorku.
Hoci sa mi zdá, že hlavným symbolom mesta je Socha slobody,ani Empire State Building nezaostáva. Ale inak, nič moc. Mimochodom, vďaka šéfoviStanleymu sme obedovali dva bloky od nej. (Neskoršia aktualizácia: nočnéosvetlenie je perfektné!) Pozn.: Štát New York sa niekedy označuje aj akoEmpire State (niečo ako „kráľovský štát“). Mám také tušenie, že to bude práve podľaEmpire State Building, mimochodom postavenej počas hospodárskej krízy v 30-tychrokoch.
Zbežne sme navštívili jednú z veľkých modernýchknižníc, ktoré majú tú správnu atmosféru decentného anglického salónika.Zaujímavá architektonická kombinácia sa nám otvorila na Madison Avenuea 42. Ulici (oplatí sa vidieť). Súčasťou bola aj monumentálna vlakovástanica Grand Station.
...
Dostali sme sa k obrnenému komplexu OrganizácieSpojených národov, pred ktorým navyše rekonštruovali park, takže to pôsobiloešte... rozpačitejšie. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetky všeobecne známe budovyv skutočnosti ani nemajú šancu naplniť očakávania.
Všimol som si, že pri OSN bolo veľa africkýchturistov – žeby pre nich OSN symbolizovala akúsi nádej? Vzhľadom na moje názoryna túto organizáciu bude lepšie, ak nepokazím dojem. Jedno však treba priznať –vlajka Izraela sa nachádza takmer pri tej iránskej. Len Taliani narúšajú toto inaknepredstaviteľné spojenie. (Dokelu, keď si to teraz napíšem, tak to nejako nesedí! Iran - Italy – Israel. Žeby tam to Taliansko vopchali úmyselne?!)
Príjemne na nás pôsobilo „východné pobrežie“ Manhattanu (všimnite siprosím obrovský trojrozmerný nápis Coca Cola na druhom brehu) plus dvojposchodovýmost (zaujímavý nápad) – myslím, že to bol Washington Bridge.
...
„Súkromný park pre potešenie v čarovnom zákutí.“Sníva sa mi? Nie. Skutočne nie! Na jednej menšej ulici v New York Citynájdete presne takúto ceduľku a presne taký park! Hučiaca vodaz fontány - vodopádu preruší spojenie s unáhleným svetom a človeksa ocitne v „súkromnom parku pre potešenie v čarovnom zákutí“.
...
Opäť sme sa dostali aj do Central Parku - a (stále) jeúplne fantastický! Uprostred veľkomesta, v ktorom sa kvôli nedostatkumiesta stavajú vysokánske mrakodrapy, je vytvorený ako oáza pokoja krásne zelený parks rozlohou asi tak tri krát desať kilometrov. Na mňa pôsobí nenútene,ležérne, pohodovo... Cyklisti v dresoch svojich obľúbených tímov, konezapriahnuté do štýlových kočov, drožkári čakajúci na job a hlavnedesiatky, stovky, ba možno tisíce relaxujúcich ľudí. Videl som chlapa, čo voňalruže... Na mňa ten pohľad, ba dokonca púhe pomyslenie pôsobí elektrizujúco. Chlap,čo voňal ruže? Tu? Na Zemi? V 21. storočí?
Mimochodom v amfitéatri v Central Parku vystupujúaj také hviezdy ako Denzel Washington či Morgan Freeman. Hmmm... A pochválimsa ešte dvomi informáciami zo sprievodcu. Široké avenue boli kedysi postavené,tuším v 18. storočí, kvôli prúdeniu vzduchu v meste. Dnes sa toukazuje ako mimoriadne prezieravé (aj keď vlastne neúmyselné) riešenie, lebopredstava, že by newyorské ulice mali dva pruhy namiesto šiestich (takmer stálepreplnených), vyvoláva úsmev. Ďalšia „historická pikoška“: New York City tvorí vlastnepäť spojených miest - nie som si celkom istý názvami, ale minimálne Manhattan,New Jersey a Long Island by mali byť správne. A v úplne inejsituácii (ktorá bola taká jedinečná, že o nej samostatne nabudúce), sme salen uistili o pôvodnom názve New Amsterdam a suchom fakte, že ajNew York bol kedysi hlavným mestom USA.
...
11. september 2001. Našišéfovia Barbara a Larry išli, koniec-koncov ako každý deň, okolo Dvojičiekdo práce. Ich autobus „tam“ stál dve hodiny pred útokmi. Ľudí, čoz autobusu vystúpili, už nikdy nevideli. Poobede sa Larry predieral cezcelý doslovne zamrznutý Manhattan k Barbare, v tom čase pracujúcej pri Empire StateBuilding. Nič nefungovalo. Nik nevedel, čo sa deje. A, verte mi alebo nie, jasom ten obraz videl v Barbariných očiach, keď o ňom rozprávala. Hoci toznie ako okrídlená veta bez skutočného obsahu, odvtedy sa život v NewYorku zmenil a už nikdy nebol ako predtým. Ja som to jednoducho videlv Barbariných očiach.
...
Už som spomínal, že na uliciach New Yorku pozorujeteveľa rôznych ľudí - národnosti, jazyky, kultúry, náboženstvá, správanie, nálady,možno vône, určite životné štýly... Napriek tomu sa mi zdá, že niektorýchsom už stretol. Možno doma, možno v snoch, ale stretol. Ak ich chcetestretnúť aj vy – teda tých vašich pochopiteľne - odporúčam chodiť čo najviacpešo a mať otvorené oči aj srdce. Nemyslím to ako ošúchanú frázu, skôr akovôľu a chuť byť otvorený novým zážitkom, vnemom a životnému rytmujedinečného mesta.
Tak či onak, môj najautentickejší pocit je, že NewYork nepôsobí ako neosobné veľkomesto, ale skôr ako prítulné m(i)estečko, plnésnáď všetkých a všetkého, čo na svete existuje. V dobrom aj v zlom. A asipreto sa tam človek cíti trošku ako doma.
