reklama

Prvý pohľad na Ameriku po pár dňoch "TAM"

Opomenúc rôzne (opodstatnené i tie neopodstatnené) predsudky o Američanoch, vytvoril som si už akúsi charakteristiku tejto spoločnosti. Nemám problém priznať, že môj názor je zatiaľ povrchný, na základe pár dňového pobytu v uzavretej komunite. V každom prípade, táto kultúra je veľmi zaujímavý fenomén. Je pravda, že Spojené štáty sú krajinou neobmedzených možností, dokonca aj povestné americké sny sa môžu stať skutočnosťou. Spoločnosť je multikultúrna a otvorená... Ale predovšetkým, zatiaľ sa mi zdá, že sa to kĺže po povrchu... Jednou z ďalších čŕt je aj silný individualizmus. Neznamená to, že človeku nikto nepomôže, ale hlavná zodpovednosť je na každom jednotlivcovi. Každý si musí hľadať svoje miesto v živote sám.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Veľmi povrchnépripadajú našincovi všetky konverzácie. Áno, myslím na to známe:„Hi! How are you?“. Pravdupovediac, neviem či je záujem úprimný a či je vôbecpotrebné odpovedať. (Údajne ak niekto neodpovie kladne, musí ísť už o niečo veľmi vážne). Napriektomu, že to počujem všade okolo, jednoducho, ja sa to každého nepýtam. Takétoveci sú asi zakorenené v mentalite a nedá sa to naučiť. Len ťažkoa po dlhšom čase pochopiť.

Ako sa neskôrukázalo, „Amerika“ sa prejavuje aj v strave počas letu. Všetko je zabalenév desiatich vrstvách plastu, má umelú chuť a je to vlastne rozmrazenýa následne zohriaty fast food. Niekedy je chuť jedla blízkoakceptovateľnosti, ale vo všeobecnosti si takto predstavujem chuťplastelíny. O stravovacích návykoch nehovoriac... (Začínam mať vážnepodozrenie, že evolúciou došlo v Amerike k deformácii chuťovýchbuniek. Definitívne som sa utvrdil v tomto názore pri šaláte, ktorýsmrdel už z diaľky a chutil ako „čerstvý“, len z roku 2006.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhú stranu, Američania majú veľmi pekné domy. Prízemné, nenápadne,prírodné... Videl som také aj v Prievidzi, len nedávno priamo okolo nich postavilicestu.

Je pravda, ževšetci idú všade autom. Otázka je, čo bolo skôr, neskutočné množstvo áut aleboťažko dostupná hromadná doprava. Všetky autá majú automatickú prevodovku aveľké objemy motora. Asi preto, že aj autá samotné sú také obrovské. Americké, ale veľaaj japonské a kórejské. Občas mercedes alebo BMW. Ale, už sa objavujú ajmenšie, úspornejšie - väčšinou Toyoty. Prečo však tie výkonné motory?Nejazdí sa tú rýchlo, žiadne šialené zrýchlenia, všetci udržujú rovnakúrýchlosť... Tak ma napadlo, či to nesúvisí s tým, aby mal motors automatickou prevodovkou „ťah“ za každých okolností.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dobrá rada, ktorámôže (ne)stáť zamestnanie. Keď idete so svojim šéfom v aute, sedíte nazadnom sedadle a on odbáča doprava na červenú, tvárte sa akože nič!S intenzitou hysterického výkriku rastie šanca, že vás vyhodí zozamestnania, prípadne z auta. V Amerike sa doprava môže odbáčaťaj na červenú!

Medzi rečou, galónbenzínu, cca 4 litre, stojí 4 doláre. Liter cca 20 Sk. A to je HROZNEDRAHÉ! Zatiaľ som šiel v aute len s dvoma ľuďmi, ale obidvaja tospomenuli. Navyše, pred 2 mesiacmi stal galón 2 doláre. Pozor, v USA jerecesia – liter benzínu stojí dvacku! Čo je potom na Slovensku?

Američania navšetko používajú minimálne 10-krát väčšie (samozrejme plastové) vrecká, ako by bolo nutné.A naplnia ich tak do polovice. To je ďalší zo znakov absolútnej nezodpovednostia v konečnou dôsledku aj netolerantnosti voči ostatným ľuďom (zvieratám, rastlinám...) naplanéte. (Opomeniem fakt, ako veľmi vplýva americká politika, spôsob života amyslenia na celý svet.) Podľa toho, čo som doteraz počul, životnýštýl mi prišiel hrozný, ale obávam sa, že realita je ešte horšia. Príkladza všetky – všetko sa konzumuje z plastového riadu s plastovými príbormi a dokonca v kempe aj na plastovomobruse. Po jedle sa obrus na okrajoch zahne a všetko sa stiahne dojedného (10-krát väčšieho) plastového vreca. O tom, ako plytvajú jedlom ješkoda hovoriť a že polovica riadu zostáva nepoužitá? ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aby som bolspravodlivý, musím zdôrazniť, že sa pohybujem ešte len krátky časv uzavretej komunite detského tábora a každodenná realita môže byťiná. Ale... Je to iná mentalita, ale mne už teraz leziev niektorých veciach na nervy a ďalšie musím ešte preskúmať.

Nech to nie je fádne,pridávam príhodu, ako som prvýkrát hral baseball. Takže bolo asi 10:00 ráno newyorskéhočasu. Počasie: polooblačno. Počet divákov: odhadom 20. Začalo to tak, že môjšéf Larry, ktorý je celkom v pohode a asi si ma obľúbil, ma zobral na nákup do supermarketu. (Na to, či si myslí, že som bol prvýkrátv supermarkete som sa radšej taktne nepýtal. A ani som mu nehovoril, ako nenávidímnakupovanie.) Pre istotu som si chcel zobrať doklady, tak ma na golfovom autíčkuzaviezol pred moju chatku. Otvorím dvere a... bum. Do ruky ma zozadu trafilabaseballová lopta. Skutočne to nebolo nič hrozné, len trošku sčervenala (tá moja ruka). Prvéotázky sa týkali toho, či žijem a či sa mi niečo nestalo. Prichádzalipostupne zo všetkých strán - v tomto sú veľmi starostlivý. Po mojich „statočných“odpovediach, že som OK, som bol považovaný za príliš skromného hrdinu. Larry miponúkol, že ma zoberie do medical center, ale to najlepšie ešte lenprišlo, keď si uvedomil, že keby neotváram dvere, odrazilo by sa topriamo do neho a pravdepodobne do hlavy! (A neviem, či som dosť skúsený na to,aby som prebral vedenie kantýny.)

Matej Sýkora

Matej Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  160
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu