Jana Čavojská: Príbehy majú v sebe silu, ktorá dokáže inšpirovať

Autor: Matej Sýkora | 8.2.2008 o 14:00 | (upravené 15.7.2011 o 23:44) Karma článku: 2,63 | Prečítané:  1787x

Zaujímajú ju ľudia a ich príbehy. Vôbec nezáleži kde. Som si istý, že sú pre ňu skutočne dôležití. Takí akí sú. Nevadí, že sú často úplne neznámi a že je takmer isté, že sa s nimi už nikdy v živote nestretne. V Nota Bene je niekedy aj polovica čísla od nej. :-) JANA ČAVOJSKÁ, fotoreportérka najpredávanejšieho slovenského týždenníka Plus 7 dní. (Ale na internete ju hľadajte pod menom Yanica. :-)

Jeden svet je filmový festival dokumentárnych filmov, ktorý predstavuje prehliadku filmov z rôznych kútov sveta zaoberajúcich sa problematikou porušovania ľudských práv, odkrývaním pozadia konfliktov, nahliadajúcich do života utečencov a žien či ľudí žijúcich v nedemokratických režimoch. Festival organizuje občianske združenie Človek v ohrození.

Tento rok sa regionálny festival uskutoční od stredy 13. do soboty 16. februára 2008 aj v Dome kultúry v Prievidzi. V rámci 7 filmových kategórií si diváci budú môcť pozrieť 20 filmov. Pripravujeme aj sprievodné podujatia - diskusie so zaujímavými hosťami, prezentácie fotografií, divácku anketu, súťaž, či výstavu fotografií a obrazov. Hosťami festivalu budú: Marián Čaučík, (predseda organizácie eRko), Malika Mežidová (čečenská utečenkyňa žijúca na Slovensku), Nora Beňáková (riaditeľka o.z. Človek v ohrození), Andrej Bán (novinár, predseda a zakladateľ ČVO) a novinári Jana Čavojská a Vladimír Kampf a tých vám prostredníctvom krátkych rozhovorov postupne predstavíme...

Zahrievacia otázka: ako sa momentálne máš? :-)
Úplne skvele, vrátila som sa totálne chorá z Barcelony, takže ležím v posteli a píšem článok – momentálne o architektovi z Českej republiky, ktorý sa rozhodol odcestovať v čase do obdobia 1. československej republiky a dôsledne žije v tejto dobe – oblečením, správaním, zariadením svojho domu, hudbou aj čitanými novinami...

Keď si na internete niekto pozrie tvoje portfólio, aj keď toto pomenovanie podľa mňa úplne nevystihuje, o čo v tomto prípade ide (znie to príliš komerčne), objaví tvoj skutočne široký záber - od pohrebu Slobodana Miloševiča cez Cirkus Humberto až po fotky biznismenov v Indii, či zábery z „úplne odlišného sveta“ v slumoch v Keni... Robíš v tom nejaké rozdiely? Čo ta najviac zaujalo?
Určite vidím najväčší význam žurnalistiky v tom, že čitateľovi prináša príbehy ľudí, ktorí sa z nejakých dôvodov ocitli v kríze. Neznamená to, že každý čitateľ by sa mal zhroziť a okamžite utekať do banky, aby poslal nejaké peniaze na charitu. Znamená to v prvom rade snahu informovať – aha, aj takto žijú ľudia, aj toto sa deje na svete. Dávať ľuďom informáciu. V tomto sú najsilnejšie príbehy biednych ľudí z chudobných kenských obytných štvrtí. A ver mi, že fotky ich srdcervúce osudy ani zďaleka nevystihujú. Na druhej strane, tí ľudia majú v sebe toľko entuziazmu, veselosti a chuti do života, že sa to Európanovi zvyknutému na istý životný štandard a pohodlie až nechce veriť. Na stránky časopisov však nikto nechce prinášať len smútok. Príbeh každého z nás – nielen nešťastný a smutný, ale aj príbeh o radosti a úspechu - má v sebe silu, ktorá dokáže inšpirovať ostatných.

Hypoteticky, čo by si dokázala fotiť a o čom by si dokázala písať donekonečna? Je nejaká téma, ktorá je tvoja vysnívaná?
Som veľmi netrpezlivá, často nevydržím pri témach tak dlho, ako si zaslúžia. Niečo ma stále núti utekať z miesta na miesto, lebo mám pocit, že mi niečo ujde. Baví ma byť každú chvíľu inde a venovať sa stále novým veciam. Dúfam, že raz príde obdobie, kedy sa to vo mne upokojí a začnem robiť premyslenú, systematickú prácu.

No a skúsme niečo aj o festivale Jeden svet - čo je podľa teba najkrašie na filmoch z tohto festivalu? Aké posolstvo považuješ za najsilnejšie?
Pozrite sa: toto sa deje a takto si s tým ľudia dokážu poradiť. Novinové správy bývajú stručné a neosobné. Dokumentárny film sa na svetové udalosti pozerá perspektívou bežného človiečika, ukazuje, ako zasahujú do jeho života. Toto zosobnenie často prináša prekvapujúce zistenia: aha, nič nie je čiernobiele, a čo sa zo strohej agentúrnej správy zdá byť jasná vec, zrazu prináša kopec otázok a protirečení.

Teraz skúsme trošku slovnú hračku - čo je podľa teba tak celkovo najkrajšie na tomto našom jednom svete? Na druhú stranu, čo ti najviac vadí?
Nerozumiem tomu, ako môže niekto ublížiť inému človeku.

Na záver neprezdraďme priveľa, ale čo prestavíš návštevníkom na festivale Jeden svet v Prievidzi?
Keďže vybrané témy sa týkajú Číny a Kene, budú to fotky z týchto dvoch krajín. Čína bola skôr len taká cesta okolo, v Keni sme navštívili projekty, ktoré podporuje aj organizácia eRko zo Slovenska, a lepšie sme spoznali veľa skvelých ľudí.

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na stretnutie 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi na festivale Jeden svet 2007!

Jeden svet 2007 | 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi
Šanca v slume? | piatok 15.02.08 | 19:30
Film Dostať šancu (19:00) zobrazuje neľahký život detí a mladých v slumoch v Nairobi v Keni. Po tomto filme nám novinárka Jana Čavojská (Plus 7 dní) odprezentuje svoje fotky, ktoré nafotila minulý rok v slumoch v Keni.

Demokracia na čínsky spôsob | sobota 16.02.08 | 19:00
V čínskej základnej škole vyberajú z prváčikov kandidátov na post „triedneho dozorcu“. Film Hlasujte za mňa (18:00) zobrazuje demokraciu na čínsky spôsob. Fotkami zo svojich nedávnych ciest po Číne dokreslia skutočný život v Číne novinári Jana Čavojská (Plus 7 dní) a Vladimír Kampf (Život).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Útočník v Nice zabil troch ľudí, viacerí sú zranení

Útočník zabíjal vo francúzskom meste Nice

Dnes píše Elena Eleková

Nie, nečaká nás sloboda s dvoma negatívnymi testami vo vrecku

To je vec, ktorú robí vláda zle: nehovorí otvorene ľuďom, čo ich čaká.


Už ste čítali?