Novinár Vladimír Kampf: Najkrajšia na svete je schopnosť života

Autor: Matej Sýkora | 7.2.2008 o 15:40 | (upravené 15.7.2011 o 23:45) Karma článku: 2,89 | Prečítané:  1312x

Určite by bolo zaujímavé získať vysvetlenie niektorých kontroverzných častí biografie, ale tento rozhovor bude smerovaný trošku inak... :-) „Diletant a samouk. Novinárom som sa stal z dlhej chvíle a z nedostatku iných príležitostí. Spočiatku ma živila práca lodníka na Dunaji.“ Možno by ste neverili, ale to je úvod z vlastnoručne písanej biografie na stránke www.kampf.sk. Adresa už niečo naznačuje. No a biografia vyvrcholí konštatovaním „Mám rád držkovú a gulášovú polievku. Kdekoľvek.“ Teraz je už nad slnko jasné, o koho ide. Fotoreportér týždenníka Život a predovšetkým veľmi zaujímavý človek (samozrejme okrem iného). Reč je o VLADIMÍROVI KAMPFOVI.

Jeden svet je filmový festival dokumentárnych filmov, ktorý predstavuje prehliadku filmov z rôznych kútov sveta zaoberajúcich sa problematikou porušovania ľudských práv, odkrývaním pozadia konfliktov, nahliadajúcich do života utečencov a žien či ľudí žijúcich v nedemokratických režimoch. Festival organizuje občianske združenie Človek v ohrození.

Tento rok sa regionálny festival uskutoční od stredy 13. do soboty 16. februára 2008 aj v Dome kultúry v Prievidzi. V rámci 7 filmových kategórií si diváci budú môcť pozrieť 20 filmov. Pripravujeme aj sprievodné podujatia - diskusie so zaujímavými hosťami, prezentácie fotografií, divácku anketu, súťaž, či výstavu fotografií a obrazov. Hosťami festivalu budú: Marián Čaučík, (predseda organizácie eRko), Malika Mežidová (čečenská utečenkyňa žijúca na Slovensku), Nora Beňáková (riaditeľka o.z. Človek v ohrození), Andrej Bán (novinár, predseda a zakladateľ ČVO) a novinári Jana Čavojská a Vladimír Kampf a tých vám prostredníctvom krátkych rozhovorov postupne predstavíme...

Zahrievacia otázka: ako sa momentálne máte? :-)
Ďakujem za opýtanie. Mizerne. Stále viac ma trápia kĺby, moje prechodené choroby a nemám čas ísť si pre bicykel a dobre sa na ňom povoziť. Stačilo by aj niekde na Slovensku... Ale povoziť sa bicyklom niekde po svete by ma asi bavilo ešte viac. Bicykel je najslobodnejší dopravný prostriedok na svete. Milujem ho. Keď som býval v Bratislave vozil som sa na ňom doslova všade a vždy. Preto teraz plačem nad kĺbmi...

Teraz už naostro a filozoficky. Čo pre vás znamená, keď sa povie „človek v ohrození“? Či už s veľkým alebo malým č...
Organizáciu, ktorú si na Slovensku vymyslel humanista a ľudomil Andrej Bán. Skvelý nápad. Chvíľu som sa mu snažil pomáhať. Žiaľ, nemám takú istú krvnú skupinu a pomoc ľuďom v ohrození si predstavujem trochu inak, menej filozoficky a viac prakticky. Pritom dávam klobúk dolu pred kopou vecí, ktoré ľudia z „ohrozených“ urobili a robia. Ja mám však väčšiu chuť pomôcť trebárs niekoľkým deťom ktoré to majú kdesi ťažké... Neoslovuje ma oslovovať kubánskych alebo bieloruských vodcov opozícií alebo koalícií a dumať nad nespravodlivosťou v týchto krajinách. Často nevidím rozdiel v politickom a ekonomickom násilí trebárs aj v krajinách, ktoré považujeme za tie najvyspelejšie.

A keď sa povie „iba“ človek?
Napadá mi kopa ľudí, ktorí niečo robia, čo nemusia. Iba majú potrebu prispieť k tomu, aby trochu zmenili svet. Napríklad kolegyňa z Plus 7 dní Lucia Laczkó si spolu s fotografom Alanom Hyžom založili organizáciu Medzi nami a pomáhajú konkrétnym ľuďom v absolútnej núdzi. Okrem toho, že im pomáhajú finančne zbierkami, snažia sa s nimi byť aj kamaráti. To je super. Taká malá veľká iniciatíva dvoch ľudí.

Nedá mi to, váš životopis na internete ma zaujal. Napríklad... Ako by ste vysvetlili, že „Robiť poskoka samému sebe je menej stresujúce.“? :-)
Možno nie je. Asi kecám. Niekedy to mám to so sebou horšie, ako by som to mohol mať s niekým iným. Asi nerád poslúcham a som samorast. V spoločnosti sa neviem zabávať a bývam nudný.

No a o príhode z Wikipédie ani neviem, čo si mám myslieť. „Jedným z najsilnejších momentov v jeho profesionálnej kariére vraj bolo, keď bol počas prípravy reportáže svedkom tragédie uhliara v Maďarsku. ‘Nevedel som, čo chce robiť. Strčil hlavu do suda a ja som si myslel, že sa ide umývať. Fotil som teda. Keď sa však ani po dvadsiatich minútach nevynoril, začal som mať pocit, že je zle a prestal som fotiť‘, spomína. Práve za fotografiu topiaceho sa uhliara napokon získal v Japonsku najvyššie ocenenie.“ To mám chápať ako obeť fotografii? :-)
Nie. Uhliar Laci to prežil. Wikipédia je somarina, ktorú si vymyslel kolega Andrej Šimončič. Mal to byť fór, ktorý chcel vzápätí stiahnuť. Nepodarilo sa. Správca nedovolí nič zmazávať. Mimochodom, neviem prečo som taký vďačný objekt na posmech. Aj pán Bán sa ma raz spýtal: Vlado, prečo sa do teba tak dobre vŕta... A to je Bán na pohľad suchár.

No a skúsme niečo aj o festivale Jeden svet - čo je podľa vás najkrašie na filmoch z tohto festivalu? Aké posolstvo považujete za najsilnejšie?
Milujem dokumentárne filmy. Mám rád, keď sú dobre profesionálne urobené. Dokumenty by som dokázal pozerať celý deň. Tie menej dobre urobené ma potom trápia, že nedokážu aj napriek téme zaujať a tie najhoršie ma doslova bolia. Škoda peňazí a námahy.

Ktorý z tohtoročných filmov, prípadne aj z predchádzajúcich rokov, vás najviac zaujal? A samozrejme, prečo?
Sklamem. Videl som ich veľmi poskromne, nestíham. Skúsim to trochu dohnať v Prievidzi. Ale aj tak... Nechcel by som svojimi hodnoteniami niekoho odradiť. To, čo ja môžem považovať za hrôzu sa niekomu môže páčiť.

Teraz skúsme trošku slovnú hračku - čo je podľa vás tak celkovo najkrajšie na tomto našom jednom svete? Na druhú stranu, čo vám najviac vadí?
Najškaredší na svete som asi ja. Najkrajšia na svete je schopnosť života všetkých živých tvorov. Vadia mi blbci.

Na záver neprezdraďme priveľa, ale čo prestavíte návštevníkom na festivale Jeden svet v Prievidzi?
Dostal som za úlohu povedať niečo o Číne. Nečakajte však odo mňa, že budem rumázgať nad tým, ako zle sa tam žije ľuďom v chudobe alebo nejakom politickom terore. To podľa mňa nie je iba čínske špecifikum. Ľudia sa musia stále niečomu prispôsobovať - Číňania miestnym pomerom, ktoré nám môžu byť cudzie. Za komunizmu by nám určite prekážalo prispôsobovať sa nejakým prachatým sponzorom alebo tútorom grantov. Dnes by nám určite nabiehali zimomriavky, keby sme sa mali zapáčiť nejakým straníkom. Ja naozaj často nevidím rozdiel v podstate vecí, ktoré niekto považuje za vrchol diktatúry a nevidí si pred nos na vlastných diktátorov. A rebeli trpeli vždy a všade. Na druhej strane však musím priznať, že práve oni posúvajú veci dopredu.

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na stretnutie 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi na festivale Jeden svet 2007!

Jeden svet 2007 | 13.-16.2.08 v Kultúrnom dome v Prievidzi
Demokracia na čínsky spôsob | sobota 16.02.08 | 19:00
V čínskej základnej škole vyberajú z prváčikov kandidátov na post „triedneho dozorcu“. Film Hlasujte za mňa (18:00) zobrazuje demokraciu na čínsky spôsob. Fotkami zo svojich nedávnych ciest po Číne dokreslia skutočný život v Číne novinári Jana Čavojská (Plus 7 dní) a Vladimír Kampf (Život).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?