„... aj keď sú postihnutí, stále sú to ľudia“

Autor: Matej Sýkora | 13.1.2008 o 7:05 | Karma článku: 3,45 | Prečítané:  766x

Po návšteve v Centre sociálnej pomoci Domino (a silných pocitoch), veciach čo sa skrývajú za nepreniknuteľnými (?) múrmi v Domine a rozhovore s vedúcou výchovy, sa dostávame, pre mňa k tomu najsilnejšiemu a najpodnetnejšiemu - k odpovediam žiakov, vlastne ešte detí zo sekundy, ktoré pripravovali program práve pre deti z Domina, zažili tu atmosféru, no a potom v anonymnej ankete odpovedali (podľa môjho názoru úplne úprimne a nezávisle) na niekoľko otázok po návšteve v Domine.

„... Začala som si viac vážiť to, že som zdravá."

Cítili ste určitý odstup/predsudky voči hendikepovaným ľuďom pred návštevou v Domine? Zmenilo sa niečo vo vás počas a po tejto návšteve?

Uvedomila som si, že som zdravá a ako je to dobre byť zdravý a mať rodičov.

Trochu, ale keď som ich videla, tak som zistila, že sú to normálni ľudia ako my.

Vôbec som necítala odstup, len mi ich bolo trochu ľúto a aj som sa rozplakala. Záleží na tom, čo má človek v srdci.

Keď som bol malý, býval som neďaleko a asi do 5 rokov sa mi to zdalo byť smiešne – ďakujem Bohu, že som zdravý.

Nie, boli to veľmi dobré deti, veľa toho vedeli povyprávať, aj keď boli postihnutí.

Ani nie, skôr lútosť. Názor som nezmenil. Myslím si, že nemajú také štastie ako my.

Nie, beriem ich ako ľudí, nie ako niečo iné, aj keď sú postihnutí, stále sú to ľudia. Ešte viac som si uvedomil, že aj takéto utrpenie je na svete.

Nie, bolo mi ich ľúto, hlavne tých ležiacich. Som rád a vďačný, že som v poriadku.

Necítila som odpor a začala som si viac vážiť to, že som zdravá.

Vôbec som ho necítila a myslím, že za to nikto nemôže. Určite áno.

Áno, už si viac budem vážiť hendikepovaných ľudí.

Odstup som necítila a tešila som sa tam. Môj názor sa nezmenil, oni za to nemôžu akí sú.

Áno zmenil, lebo aj oni majú radosť z toho, že sme ich navštívili.

Odstup som necítila. Bolo mi ich ľúto. Uvedomila som si, že niekto nemal také štastie.

Trochu som sa obával, no zmenil som názor a zistil som, že sú možno lepší ako ja.

Nie, necítil. Ani názor som nezmenil, lebo som s týmito deťmi pracoval aj v minulosti. Viac z nich som aj poznal.

 

 

„... Že je niekto tak starostlivý a obetavý, že sa stará o chorých ľudí.“

Aké boli vaše očakávania a čo vás prekvapilo?

Očakával som, že to nevydržím a rozplačem sa. Priznám sa, že som sa na chvíľu musel odvrátiť, aby som si utrel oči.

Očakával som, že tam bude menej detí a že nás veľmi nebudú vnímať. Prekvapilo ma, že tam sú taký silní epileptici.

Očakávala som niečo horšie, ale bolo to dobré. Prekvapilo ma, aký boli k nám dobrí a milí.

Prekvapilo ma, akí boli kľudní a ako s nami komunikovali. Nečakala som to.

Neočakával som reakcie, ale prakvapilo ma, ako sa z nás tešili.

Očakával som, že sa budem smiať, ale bolo mi ich strašne ľúto.

Prekvapilo ma, že tie deti sa vedeli naučiť pesničky a básničky.

Nemala som očakávania a prekvapilo ma, aké boli tie deti veselé a smiali sa.

Očakával som, že tam bude viac detí a prekvapilo ma, že 2 deti boli v klietkach.

Že to nebude až také zlé a smutné.

Očakával som deti, ktoré nebudú vôbec komunikovať, ale videl som, že tieto deti sú šikovné.

Že je niekto tak starostlivý a obetavý, že sa stará o chorých ľudí.

Je zlé, že deti, aby sa im nič nestalo musia byť v klietkach ako zvieratá.

Očakávala som, že tie deti budú ako bez života, ale oni žijú v šťastí.

Ja som od toho veľa neočakávala a prekvapilo ma, že s nami celkom dobre komunikovali.


„Považujem za správnu vec pomáhať ľuďom, čo to potrebujú.“

Dali by ste sa nahovoriť niekedy na niečo podobné? Zaujíma vás táto téma?

Považujem za správnu vec pomáhať ľuďom, čo to potrebujú.

Pozornosť pre takých ľudí je veľmi potrebná, určite áno.

Asi nie... Možno len nejaké peňažné príspevky a podobne.

Asi hej, lebo tie deti to potrebujú.

Možnože sa budem o to zaujímať, ale chcel by som ich podporovať.

Áno, určite. Chcel by som im veľmi pomáhať.

Keby mi vychádzal čas, išiel by som hneď.

Áno, je veľmi potrebné pomáhať takým ľuďom.

Áno, ale zas tak ma to nezaujíma.

Áno, je potrebné sa o nich starať.

Samozrejme, že to považujem za potrebné. Nahovoriť by som sa dal, nie každý ma ten dar.

 

Každý iný - všetci rovní Tento projekt bol financovaný z dotácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Ondreja Podstupku

Vláda nezvláda slová a môže to stáť životy

Stručný návod na lepšie hospodárenie s dôverou.

Útočník v Nice zabil troch ľudí, viacerí sú zranení

Útočník zabíjal vo francúzskom meste Nice


Už ste čítali?