„... Začala som si viac vážiť to, že som zdravá."
Cítili ste určitý odstup/predsudky vočihendikepovaným ľuďom pred návštevou v Domine? Zmenilo sa niečo vo váspočas a po tejto návšteve?
Uvedomila som si,že som zdravá a ako je to dobre byť zdravý a mať rodičov.
Trochu, ale keďsom ich videla, tak som zistila, že sú to normálni ľudia ako my.
Vôbec somnecítala odstup, len mi ich bolo trochu ľúto a aj som sa rozplakala.Záleží na tom, čo má človek v srdci.
Keď som bol malý,býval som neďaleko a asi do 5 rokov sa mi to zdalo byť smiešne – ďakujemBohu, že som zdravý.
Nie, boli toveľmi dobré deti, veľa toho vedeli povyprávať, aj keď boli postihnutí.
Ani nie, skôrlútosť. Názor som nezmenil. Myslím si, že nemajú také štastie ako my.
Nie, beriem ichako ľudí, nie ako niečo iné, aj keď sú postihnutí, stále sú to ľudia. Ešte viacsom si uvedomil, že aj takéto utrpenie je na svete.
Nie, bolo mi ichľúto, hlavne tých ležiacich. Som rád a vďačný, že som v poriadku.
Necítila somodpor a začala som si viac vážiť to, že som zdravá.
Vôbec som honecítila a myslím, že za to nikto nemôže. Určite áno.
Áno, už si viacbudem vážiť hendikepovaných ľudí.
Odstup somnecítila a tešila som sa tam. Môj názor sa nezmenil, oni za to nemôžu akísú.
Áno zmenil, leboaj oni majú radosť z toho, že sme ich navštívili.
Odstup somnecítila. Bolo mi ich ľúto. Uvedomila som si, že niekto nemal také štastie.
Trochu som saobával, no zmenil som názor a zistil som, že sú možno lepší ako ja.
Nie, necítil. Ani názor som nezmenil, lebo soms týmito deťmi pracoval aj v minulosti. Viac z nich som ajpoznal.
„... Že je niekto tak starostlivý a obetavý,že sa stará o chorých ľudí.“
Aké boli vaše očakávania a čo vás prekvapilo?
Očakával som, žeto nevydržím a rozplačem sa. Priznám sa, že som sa na chvíľu muselodvrátiť, aby som si utrel oči.
Očakával som, žetam bude menej detí a že nás veľmi nebudú vnímať. Prekvapilo ma, že tam sútaký silní epileptici.
Očakávala somniečo horšie, ale bolo to dobré. Prekvapilo ma, aký boli k nám dobría milí.
Prekvapilo ma,akí boli kľudní a ako s nami komunikovali. Nečakala som to.
Neočakával somreakcie, ale prakvapilo ma, ako sa z nás tešili.
Očakával som, žesa budem smiať, ale bolo mi ich strašne ľúto.
Prekvapilo ma, žetie deti sa vedeli naučiť pesničky a básničky.
Nemala somočakávania a prekvapilo ma, aké boli tie deti veselé a smiali sa.
Očakával som, žetam bude viac detí a prekvapilo ma, že 2 deti boli v klietkach.
Že to nebude ažtaké zlé a smutné.
Očakával somdeti, ktoré nebudú vôbec komunikovať, ale videl som, že tieto deti sú šikovné.
Že je niekto takstarostlivý a obetavý, že sa stará o chorých ľudí.
Je zlé, že deti,aby sa im nič nestalo musia byť v klietkach ako zvieratá.
Očakávala som, žetie deti budú ako bez života, ale oni žijú v šťastí.
Ja som od tohoveľa neočakávala a prekvapilo ma, že s nami celkom dobrekomunikovali.
„Považujem za správnu vec pomáhať ľuďom, čo topotrebujú.“
Dali by ste sa nahovoriť niekedy na niečo podobné?Zaujíma vás táto téma?
Považujem zasprávnu vec pomáhať ľuďom, čo to potrebujú.
Pozornosť pretakých ľudí je veľmi potrebná, určite áno.
Asi nie... Možnolen nejaké peňažné príspevky a podobne.
Asi hej, lebo tiedeti to potrebujú.
Možnože sa budemo to zaujímať, ale chcel by som ich podporovať.
Áno, určite.Chcel by som im veľmi pomáhať.
Keby mi vychádzalčas, išiel by som hneď.
Áno, je veľmipotrebné pomáhať takým ľuďom.
Áno, ale zas takma to nezaujíma.
Áno, je potrebnésa o nich starať.
Samozrejme, že topovažujem za potrebné. Nahovoriť by som sa dal, nie každý ma ten dar.
Tento projekt bol financovaný z dotácie Ministerstva školstva Slovenskej republiky .
