reklama

Potrebujeme (r)evolúciu? Revolúcia kuchynského riadu na Islande

Eyjafjallajökull je krkolomný (zrejme nie z pohľadu Islanďanov) názov sopky, ktorý rozpozná asi každý a to vďaka ochromeniu leteckej dopravy v roku 2010, ktoré bolo v danom čase hlavnou témou snáď vo všetkých médiách. Na druhú stranu, občianska revolúcia, ktorá sa na Islande odohrala ako dôsledok finančnej krízy z roku 2008, sa v médiách objavila len okrajovo, ak vôbec. Môžeme sa len domnievať, či išlo o o akúsi formu (auto)cenzúry, keďže príklad z Islandu by mohol inšpirovať občanov k podobným iniciatívam aj v ďalších krajinách, čo nie je v záujme mnohých vplyvných ľudí a politikov obzvlášť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

(Inak, Island je asi veľmi pekná krajina – viď. námatkovo vyhľadávanie obrázkov v Google.) 

Pomyselný pohár trpezlivosti pretiekol po januárovom zasadnutí islandského parlamentu, prvom v roku 2009, ktoré sa zaoberalo bežnými otázkami namiesto riešenia finančnej krízy, ktorá viedla k ekonomickému ochromeniu krajiny a znárodneniu bánk. Občianske protesty sa stupňovali a čo sa týka hlavného cieľa, boli úspešné – došlo k pádu vlády a vyhláseniu parlamentných volieb na apríl. Označenie Revolúcia kuchynského riadu (môj preklad z anglického Kitchenware Revolution) sa vzťahuje k panviciam a pod. používaným na vytvorenie hlasného akustického efektu počas demonštrácií. Mimochodom, popri väčšinovo pokojných demonštráciách, islandskí protestujúci tiež hádzali vajíčka či kamene na parlament.

Po voľbách nová vláda pristúpila na referendá v niekoľkých otázkach, medziinými na referendum o zaplatení požičiek Veľkej Británii a Holandsku. Zásadné odmietnutie zo strany občanov (konkrétne 93% zúčastnených) vyústilo k značnému tlaku na Island, okrem iného aj zo strany Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorý pozastavil plánovanú pomoc. Viedlo to aj k novým rokovaniam, výsledok ktorých však bol v ďalšom referende v apríli 2011 opäť odmietnutý. Súčasťou dosiahnutých zmien a verejného tlaku bolo aj vyšetrovanie zodpovednosti politikov za finančnú krízu, pričom vtedajší premiér Geir Haarde bol obvinený z nedbanlivosti a postavený pred súd - snáď ako jediný politik na svete v súvislosti s finančnou krízou. Súd ešte nebol ukončený.

Na dokreslenie situácie, Island je z mnohých pohľadov vyspelá krajina na úrovni ostatných Škandinávskych krajín či krajín Západnej Európy, má však len o niečo viac ako 300 000 obyvateľov. V rokoch 2005 až 2007 mali prebytkové rozpočty. Podľa údajov OECD, štátny dlh v pomere k HDP bol v roku 2003 71%, pričom klesol na 53% v roku 2007 a astronomicky stúpol na 102% v roku 2008. Dopadom krízy bol aj nárast nezamestnanosti. Celkový externý dlh Islandu bol približne 800% ročného HDP, pričom tá výrazná väčšina bola tvorená dlhmi bánk.

Protesty a následne zvolenie zástupcov nových strán do parlamentu však viedli aj k otázke negatívnych cieľov „proti niečomu“ a problémom s nedostatkom konštruktívneho programu novozvolených zástupcov. Totiž, zo 63-členného parlamentu získala nová strana štyri kreslá (v tomto zmysle sa nejedná o revolúciu, ako by si ju niekto mohol predstavovať), ale programové očákavania zostali do určitej miery nenaplnené.

Kľúčovou zmenou však bolo vytvorenie Ústavného výboru (opäť môj preklad z anglického originálu The Constitutional Council) zloženého z 25 bežných ľudí - nepolitikov, ktorí mali za úlohu vytvoriť návrh novej ústavy. Vybraní boli z niekoľkých stoviek kandidátov, medzi ktorými boli – pre zaujímavosť – rovnomerne zastúpené ženy aj muži. Najviac hlasov nakoniec získal profesor ekonómie, zvolená bola aj právnička, režisér, doktorka či farmár. (Dodatočne sa objavili nejaké formálne problémy so spôsobom voľby, výsledky však neboli spochybnené.) Návrhy k novej ústave bolo možné podávať aj cez internet, vrátane Facebooku a Twittera. Dôležitá poznámka však je, že sa stále jedná len o návrhy, ktoré ešte len majú byť prerokované resp. schválené parlamentom. Zmeny musia byť následne opäť potvrdené referendom. Tento proces referend a formovania novej ústavy je podľa mňa tým dôležitým príkladom pre nás.

Na druhú stranu, vážne problémy na Islande neskončili – realizovaná pomoc zo strany MMF bola zrejme nevyhnutná, do bánk boli „naliate“ obrovské peniaze, pričom banky boli problematicky reprivatizované (veritelia, ktorí majú často záujmy mimo Islandu sa stali novými majiteľmi). A údajne až polovica domácnosti potrebuje nejakú formu finančnej výpomoci, pričom až pätina domácností nie je schopná splácať svoje dlhy. Zaujímavosťou je nárast emigrácie do krajín ako napríklad Nórsko.

Ekonomicko-politické otázky sú ďalším aspektom. V roku 2010 boli obnovené rokovania o vstupe Islandu do EÚ a najnovšie ministerka financií dokonca vyjadrila záujem o Euro... Ďalšou otázkou (a zrejme veľmi zložitou) je, že k akým zmenám v ústave vlastne dôjde. Základné informácie o návrhoch sú dostupné v angličtine na stránke Ústavného výboru.

Špecifickým rozmerom, ktorý ma zaujal, je účasť vo voľbách resp. referendách, pričom v predčasných voľbách 2009 bola účasť až 85%, zatiaľ čo v referende o pôžičkách v roku 2010 len o niečo viac ako 60% a vo voľbách resp. záverečnom procese výberu 25 ľudí do Ústavného výboru dokonca len 36%. (V referende o požičkách v roku 2011 75%.)

...

Blog je voľne zostavený na základe niekoľkých internetových zdrojov. O tejto téme som plánoval písať už dávnejšie, v náväznosti na blog Potrebujeme (r)evolúciu? Kľúčový je každý z nás. Aktualizačný moment v podobe protestov proti Gorile je veľmi silný. Nie je však úplne jednoduché povedať, čo z islandského príkladu vyplýva pre Slovensko.

Pre mňa osobne sú najdôležitejšie tieto tri aspekty: nadchádzajúce parlamentné voľby sú kľúčovou cestou, ako dosiahnuť zmenu, podobnosť Ústavného výboru na Islande s kandidátkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností je silná a nemali by sme očakávať, že zmeny budú rýchle a bezchybné. (A nemôžem si odpustiť upozornenie na môj predchádzajúci blog: Ešte stále má zmysel isť voliť proti Ficovi!)

...

Tak či onak, ten kľúčový odkaz Revolúcie kuchynského riadu sa podľa mňa týka potenciálu pre občiansky aktivizmus – bez ohľadu na Gorilu či iné slovenské reálie. Zmeny na Islande sú významnou inšpiráciou a do veľkej miery by mali zbúrať naše mentálne bariéry o tom, čo je možné dosiahnuť z pozície bežných občanov!

Matej Sýkora

Matej Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  160
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu