Matej Sýkora
Fotoreportáž z Pohody: detaily
Po dvoch pokusoch o chronologické turistické popísanie zážitkov z tohtoročnej Pohody pripájam aj tretí, viac alternatívny: niekoľko fotiek detailov zachytených fotoobjektívom.
Človek. Aspoň sa snažím.Občas trochu stručný a chladný,inokedy zas obšírnejší a citlivý.FacebookLinkedIn Zoznam autorových rubrík: Občianske združenie BERKAT, Potrebujeme (r)evolúciu?, Život (je krásny), Svet ľudí sa nás týka, Na Slovensku je to tak..., Adjumani, Uganda, Írsko, Dublin, Londýn, Veľká Británia, Randers, Dánsko, New York, USA, Triedenie odpadu, Business, Užitočné, Festival Jeden svet, Festival Pohoda, SOS Povodne 2010, STOP ZLU, Energia naša každodenná, Každý iný - všetci rovní, Aktualizované z archívu
Po dvoch pokusoch o chronologické turistické popísanie zážitkov z tohtoročnej Pohody pripájam aj tretí, viac alternatívny: niekoľko fotiek detailov zachytených fotoobjektívom.
V prvej časti fotoreportáže sa nám rozbiehal festivalový piatok aj doplnkovými aktivitami či umením starých dverí. Každoročne má v rámci programu zachránia diskusie či divadlo, len na hudobných koncertoch by som to nevydržal.
Moja tradičná fotoreportáž z festivalu Pohoda mi pomáha cez archív blogu identifikovať, že tento rok to bol môj 6. ročník. Opäť sa podelím len o niekoľko komentovaných fotiek, napadla ma asi len jedna hlboká myšlienka.
Pred nejakým časom sa nám podarilo nájsť nový domov pre dve šteniatka, ktoré sme našli odložené na ulici. Finálni majitelia sa našli vďaka Slovenskej aliancii ochrancov zvierat (SOAZ), ale potenciálni záujemcovia či zdieľanie medzi ďalších ľudí fičalo aj cez Facebookové stránky a skupiny. Ich prehľad sa môže hodiť ak svojho nového psíka hľadáte alebo tiež opačne, ak hľadáte nového majiteľa. Hav, hav!
Možno reagujem neadekvátne a zbytočne, ale k tejto skúsenosti považujem za nutné vyjadriť sa.
Tesne pred začiatkom festivalu sme sa obrátili na dramaturga podujatia Mateja Sýkoru, aké sú jeho filmové tipy pre divákov festivalu. „Vybrať z celkovej ponuky 32 filmov niektoré konkrétne je trochu nevďačná úloha, ale ak už mám odporučiť, dávam čitateľom aj divákom do pozornosti nasledovné tituly“:
Ochranár a filmár, náčelník kmeňa Tatry lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Smutne známa je kauza zhoreného domu jeho brata Braňa v čase aktívneho boja za kontroverznú zonáciu Tatier. Balážov prvý dokumentárny film Strážca divočiny prináša citlivé pozorovania z Tichej doliny vo Vysokých Tatrách. Filmovanie medveďov v ich prirodzenom prostredí autori z BBC či ORF po pár dňoch zrušili ako príliš náročné. Názov Vlčie hory pre región na dnešnej hranici Slovenska, Ukrajiny a Poľska našiel v dielach starých kartografov. Natáčanie rovnomenného filmu v skutočnej divočine trvalo 500 dní. Erik Baláž.
V dňoch 16. - 21. marca 2014 sa na tradičnom mieste v prievidzskom Dome kultúry odohrá regionálny filmovy festival Jeden svet. Téma slobody spája dokumenty o divokých vlkoch, raperoch na Kube či život civilistov v Sýrii.
Je to divoký zápas a nielen do 20 rokov, platí pre všetkých: na Slovensku zrecyklujeme a zkompostujeme 13% komunálneho odpadu, kým v Nemecku je to až 64%! Mě by jenom zajímalo, kde NEudělali soudruzi z NDR chybu.
Sľúbil som, že keď sa dožije 20 rokov, tak ju pridám do Wikipédie. Ale nevyšlo to, tento pokus skončil vymazaním článku, ktorý bol označený ako neencyklopedický. Asi sa to dalo predpokladať a ospravedlňujem sa za nevhodný príspevok. V každom prípade nasleduje osobnejší blog, ktorý nenájdete ani vo Wikipédii.
Po „daruj darček“ v predchádzajúcom blogu sa s vami chcem podeliť o ďalší jednoduchý nápad: nosme si do supermarketov - vlastne do všetkých obchodov - sáčky (spisovne vrecká) a tašky! Pred očami mám predovšetkým tie desiatky a stovky plastových sáčkov na ovocie a zeleninu.
Chcel by som sa podeliť o jednoduchú myšlienku, ktorá mi ani neviem ako napadla. Možno vás inšpiruje a podobne ako ja, sa pokúsite nájsť niekoho, kto sa nemá až tak dobre a na Vianoce ho obdarujete.
Keď budete niekedy v Berlíne, odskočte si na pol dňa o pár desiatok kilomentrov na sever, do koncentračného tábora Sachsenhausen. Čo sa dá k tomu povedať? Systematickosť „riešenia“, ale aj dennodenné diabolské správanie dozorcov reprezentujú koncentrované zlo, ktoré aj sprostredkovane vyvoláva len tie najhoršie pocity.
Kúsok južne od berlínskeho Postupimského námestia, neďaleko Topografie (nacistického) teroru, sa nachádza malé múzeum komunistického Ministerstva štátnej bezpečnosti - neslávne známej Stasi z čias Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Motto Stasi hovorí za všetko: štít a meč Strany.
Dnes som bol zbierať odpadky v okolí. 10-15 minút týždenne ma predsa nezabije. Je to ešte len druhý týždeň v rade, takže sa vlastne nemám čím chváliť. Ale musím sa vyjadriť, čo ma v tejto súvislosti najviac ... kvári na duši: ste to vy, fajčiarske prasatá, čo odhadzujete všade naokolo vaše odporné špaky!
Po čase sa dostávam k druhému výberu fotiek z Pohody. K opomenutému pestrému programu festivalu dopĺňam, že zachytené nie sú napríklad diskusie v stane Dobrá krajina s Bielymi vranami či spolupracovníkmi kandidáta na prezidenta Andreja Kisku, gitarová improvizácia Putan Club uprostred publika a mnohé ďalšie... Nehovoriac o programe, na ktorý som sa vôbec nedostal.
Po pár rokoch som bol opäť na festivale Pohoda. Pri prezeraní fotiek v pohodlí domova som si uvedomil, aký úžasne multivšetko program Pohoda ponúka! A to nasledujúce fotky nezahŕňajú napríklad koncerty Kraftwerku či Mariána Vargu a takisto hlavných headlinerov (asi hlavne preto, že ich zvyčajne nepoznám a na koncerty málokedy idem - a je to vonku).
Predošlá časť fotoreportáže z Berlína končila Pomníkom zavraždených Židov Európy. Pokračovanie začína pomníkom takpovediac z „druhej strany“.
Ako človek pracujúci v stavebníctve som ocenil, koľko domiešavačov sme v Berlíne stretli. Ako fotograf som však nebol zrovna nadšený, keď sa do mnohých záberov tlačia desiatky žeriavov a rozsiahle staveniská... Berlín je ale mesto betónu len zdanlivo - jednu tretinu rozlohy v skutočnosti tvoria lesy, parky, rieky a jazerá. Čo nás prekvapilo asi najviac bol dojem, že toto veľkomesto (3,5 milióna obyvateľov) pôsobí akosi prázdne. V každom prípade, celé to vytvára celkom príjemnú kombináciu. Možno preto žije v spolkovej republike Brandenbursko až 180 národností.
17. - 22. marca 2014 sa na tradičnom mieste v prievidzskom Dome kultúry odohrá 7. ročník filmového festivalu Jeden svet. Minulý rok si program zložený z 25 filmov prišlo pozrieť viac ako 1500 divákov. Čo nás čaká na Jednom svete tento rok?